Trnaváci

Ján Kollár bol pred 195 rokmi prvým slovenským cykloturistom

Kto sa ešte nezamiloval do Jána Kollára z Mošoviec a nebodaj sa už chystá maturovať, mal by sa nad sebou vážne zamyslieť. A položiť si otázku, kto bol prvým slovenským cykloturistom. Vy ste sa to v škole neučili? Ani vám to nespomenula pani profesorka ako historickú anekdotu, aby vás nenápadne pritiahla k Slávy dcére, láske k literatúre, politike obdobia národného obrodenia a obdivu k velikánom našej histórie? Áno, myslím tú pani profesorku, čo práve štrajkuje za vyšší plat.
Keď prišiel 24-ročný Kollár študovať v roku 1817 za farárka do Jeny, v inom nemeckom meste, Karlsruhe, sa už štyri roky istý barón Karl Friedrich Christian Ludwig slobodný pán Drais von Sauerbronn trápil s vozíkom na nožný pohon. Dal mu meno drezína a zapísal sa ním do dejín železničnej dopravy. Drezínou však nazval aj dvojkolesový zázrak s kormidlom, ktorý sa rýchlo šíril medzi športovo naladenou mládežou. Medzi prvými majiteľmi tohto prabicykla bol aj Kollár, zdatný turista, ktorý mal už dávnejšie v nohách kus Slovenska a preliezol aj pár tatranských dolín a menších vrcholov. Ako chudobnému remeselníckemu synkovi sa mu velice ľúbilo, že nemusí za svojou milou Friderikou Wilhelmínou Schmidtovou, literárnou Mínou, šliapať do susedného mesta Lobeda pešo. Bicykloval za ňou až do svojho odchodu domov pre vreckové suchoty v roku 1819 a bol drezínou taký nadšený, že jej dokonca venoval jeden sonet v Slávy dcere! Nie je mi známe, že by existovala báseň o bicykli takého skorého datovania a najmä na takej vrcholovej literárnej  úrovni!
No, a toto je tá paráda. Sonet má číslo 40 a uverejňujeme ho v pôvodnom znení v biblickej češtine, pretože luteráni ešte furt neprijali bernolákovčinu, a Ján Kollár zvláště.

40

Abych pak běh zrychlil kroku svého
a přitom si času uspořil,
koupil jsem si stroj, jejž utvořil
v Manheime Drais roku přítomného;

jest to vůz, kůň, pěchour spolu, trého
prospěch vtip tu v jedno zatvořil,
aby člověk ni noh nemořil
a se vyhnul smerti pádu zlého;

dresina se volá od nálezce,
za půl hodiny lze přijeti
z Jeny k Lobdě v přípravě té hezce;

ona nejen lásce krátí dráhu,
než jak tělo učí deržeti,
tak i ducha vždycky rovnováhu.

Ešte sa azda patrí dodať, že už slávny a bohatý Ján Kollár si šestnásť rokov po nútenom rozchode zobral Mínu v roku 1835 za ženu a len čo mal trochu času, vyrážal s celou rodinkou na turistiku kde-kade po Európe. Či aj na drezínach, to som nikde nenašiel, ale nie je to pravdepodobné? Ja si myslím, že je.

BENJAMÍN ŠKREKO