Dobrodružstvo dejín
Panenka Mária Trnavská odohnala slzami Turkov i mor
Vstup do trnavskej baziliky minor strážia vyše dvestoročné sochy biskupov sv. Mikuláša a Vojtecha, ktoré pôvodne stáli pri Lovčickej bráne v severnom hradobnom múre. Okolo mohutných vchodových dverí dómu sa klenie iba nedávno objavený, len čiastočne odkrytý pôvodný gotický portál. Veriaci ním dnes posledný, deviaty raz vstúpia do chrámu, aby na zavŕšenie Trnavskej novény vzdali hold zázračnému obrazu Panny Márie.
Podobnú procesiu, aká putuje už vyše tristo rokov z Hrubého kostola k súsošiu Najsvätejšej Trojice na námestí, zachytáva insitná maľba, zavesená na ľavej stene pod chórom. V Trnave vtedy už päť mesiacov zúril mor, ktorý si vyžiadal asi osemsto životov. Na pravej strane obrazu s insitnou perspektívou vidno pochovávanie posledných obetí do spoločného hrobu. Obraz pochádza v Brezovej pod Bradlom. Istý čas tam pôsobil Salzburčan a napokon trnavský mešťan Jozef Zanussi. Obraz vôbec prvej procesie zrejme namaľovala jeho talentovaná dcéra Terézia podľa viacerých skíc Trnavy, čo vysvetľuje aj pokrútenú perspektívu. Približné datovanie obrazu prezrádzajú aj zachytené obrysy astronomickej veže, ktorá jestvovala len v druhej polovici 18. storočia.
Samotný zázračný obraz je portrétom Trnavskej Panny Márie, akých s korunkou alebo bez nej existuje na Slovensku i za hranicami na desiatky. Trnavská kópia na seba prvýkrát upozornila krvavými slzami v auguste 1663. Akoby na toto znamenie turecké vojsko, nivočiace územie od Štúrova až po rieku Moravu, Trnavu ušetrilo. Obraz už bol v tom čase umiestnený v Kaplnke sv. kríža, o ktorú sa spolu s ďalšími šiestimi rozšíril kostol v prvej tretine 17. storočia do strán. V júli a auguste 1708, teda o štyridsaťpäť rokov, sa podobný úkaz zopakoval až trikrát. Viacero svedkov vtedy pred cirkevným súdom pod prísahou vypovedalo, že v pravom oku Panny Márie sa nazberala veľká slza a skotúľala sa jej po líci. Na ňom vytvorila škvrnu vo farbe perly a veľkosti denára. Ešte v tom roku obraz korunovali a arcibiskup schválil jeho verejné uctievanie.
No nevysvetliteľné znamenie, vyšetrené a potvrdené cirkevnou vrchnosťou a ďalšími vzdelancami, pochopili Trnavčania až o dva roky. V čase bezmocnosti voči smrtonosnej nákaze, deň pred sviatkom obetovania Panny Márie vydala 20. novembra 1710 mestská rada na čele so starostom Andrejom Aroksalášim písomný sľub, že bude tento sviatok pravidelne svätiť a každú sobotu bude pred obrazom omša. Tento dokument sa zachoval dodnes. Na brezovskom obraze je procesia, ktorá sa konala hneď na druhý deň po jeho spísaní. Len čo sa sprievod vrátil do farského kostola a zaznela modlitba Teba, Bože, chválime, mor okamžite ustal! Nezomrel už viac ani jeden jediný obyvateľ mesta a chorí vyzdraveli. To, samozrejme, neznamená, že Trnava zostala voči neskorším epidémiám, ktoré vyčíňali v Európe, úplne imúnna. Počas jednej takejto nákazy bola v rokoch 1739 až 1741 na mieste Kaplnky sv. kríža vybudovaná nová. Tá pôvodná sa v podstate stala iba vchodom do nej. LACO ŠEBÁK
